Silentium est aurum

        „Všetko najlepšie Albus“ usmieva sa minister mágie a podaruje riaditeľovi klietku s novým fénixom. Len čo to urobí ihneď ich odfotografuje množstvo fotoaparátov. Narodeniny Albusa Dumbledorea boli vždy príležitosťou, kedy si médiá a hlavne tlač plnili úvodné strany fotografiami z osláv na ktorých boli vždy prítomní najvyšší predstavitelia mágie v Anglicku. „Skvelý večierok..“ ozve sa v sále plnej ľudí, prekypujúcej jedlom a takisto aj dobrým pitím a výbornou náladou či elegantným tancom v róbe odetých dám a šarmantných pánov v oblekoch, pričom väčšinu hláv zdobili klobúky alebo cylindre. „Všetko najlepšie Albus, nech sa ešte dlho tešíš takémuto pevnému zdraviu“ pogratuluje Minerva s úsmevom,  keď pocíti v nohách akési slabé chvenie. „Necítiš to Albus?“spýta sa Mineva. „Čo?“riaditeľ si napraví polmesiačikovité okuliare na nose a podivne si ju premerá. „Nemáš pocit ako keby sa chvela zem pod nohami?“Minerva si pozrie na svoje špicaté topánky keď sa záchvevy zopakujú, no tentokrát v oveľa silnejšej forme. „Čo to je ? Cítim to“ povie riaditeľ , ktorý si všimne  že to zaregistrovali aj jeho hostia obzerajúc  sa okolo seba a hundrajúc si čosi o zemetrasení. Po  chvíli však otrasy dosahujú enormnú silu a mnoho hostí ma problém s udržaním rovnováhy, mnoho z nich popadá na zem, v sále vypukne panika a krik. Vystrašení  hostia sa iba zmätene obzerajú okolo seba.Do sály prebúrajúc  jednu zo stien vpadne obrovský troll nasledovaný dvoma ďalšími, ktorí sa nemotorne snažia rozmätať všetko čo im stojí v ceste. „ Čo je to? Kto ich sem pustil?!“ ozýva sa krik vydesených dám v miestnosti. Obrie bytosti sa pri svojom náprahu zmocnia niekoľkých  ľudí. „Vrátťe ich!“kričí nazúrená žena s líškou okolo krku ktorej troll chytil manžela. „Len žiadnu paniku!“ vykríkne Dumbledore, ktorý sa snaží upokojiť panickú situáciu v sále. V tej chvíli sa však hlavné dvere otvoria a do sály vkročia zástupy osôb v čiernych plášťoch, kapucniach a maskách striebornej farby s otlačou tváre. „Smrťožrúti!“ ozve sa v sále a v tom momente vypukne ešte väčšia panika ako predtým.Pri večierku ktorý bol v plnom prúde sa odrazu začne otriasať celá sieň „Čo sa deje? Poďte ku mne!!“spýta sa minister a ihneď k sebe povolá niekoľko aurorov pre svoju ochranu. Okamžite sa však  okná v sieni rozbijú a v podobe čierneho dymu sa v nej ocitne ďaľších asi paťdesiat osôb v čiernych hábitoch a maskách príznačných pre istý druh ľudí ktorí napochodovali drzo aj hlavnými dverami. „Smrťožrúti..“ šepne zhrozene riaditeľ. „Ako sa dostali na hrad...“ začne minister. Osoby v maskách sa okamžite kúzlami pustia do návštevníkov. „Utekajte! Všetci von!“ ozýva sa v sieni plnej chaozu a paniky. Niekoľko smrťožrútov odvedie vplyvných ľudí včetne riaditeľa i ministra preč, tých ostatných strestajú hneď niekoľkými devastujúcimi kliadbami. Na hrade zavládne panika.  Čarodejníci nemali proti toľkej presile čiernych mágov takmer žiadnu šancu.„ Smrť...“ šepne jedna zo žien krčiacich sa pod stolom, len čo k nej dokráča mohutná čierna postava a chytí ju za vlasy. „Aaaaa“ žena bolesťou zakričí a postaví sa, odovzdane sa nechá ťahať tam kde ju robustný muž viedol. Mnohé zo stolov i stoličiek vzplanú a začnu horieť. O niekoľko minút sa z Kranwallského hradu valia plamene spaľujúceho ohňa a hustý sivý dym, po pozemkoch kráča množstvo osôb nasilu vedúcich preč hostí, všetkých okrem tých ktorých nechali zhorieť v hrade, zamkýnajúc im dvere pred nosom, kladúc  im pod nohy prekážky aby neopustili hrad, aby v hrade zaživa zhoreli a z ich tiel tak ostali iba smutné monumenty najvyššej ľudskej  krutosti..

               Snape a Alica sa vrátia do jeho domu. „Máme splnenú našu prvú povinnosť“ povie Snape a pošle z domu preč malého sivovlasého muža ktorý strážil elixír. „ Zajtra pôjdeme za riaditeľom aj s elixírom“ dodá Snape a vkročí do izby kde spí. „Dúfam že bude rád“ nasleduje ho Alica. Snape červený démonický kameň položí na policu a zahľadí sa na Alicu. „Čo je Severus?“spýta sa Alica. „ Nastáva časť večera pre ktorú som chcel aby si išla so mnou...“ povie Snape a pomaly k nej začne kráčať. Alica spýtavo dvihne obočie ale usmeje sa. „Chcel som byť s tebou sám...nerušený...“ dodá trochu syčivo a pohladí ju po líci. Hypnoticky hľadí obzerajúc si ju ako bábiku z porcelánu, s krásnou alabastrovou pokožkou a veľkými modrými očami. Jeho pohľad bol vždy taký, ako predtým keď a na ňu díval so zrejmým úmyslom. Žiadúci a hladný po jej blízkosti, hovoriaci : Potrebujem ťa mať pri sebe aby som sa cítil dobre, si mojou závislosťou.  „Posledné dni stále myslím na to, ako sme sa spoznali, na to čo všetko si kvôli mne musela prežiť...s Alyn...“ dodá a upiera na ňu svoje čierne oči. „Zdá sa mi to už tak dávno..“ povie Alica. „Mal si ju rád však?“spýta sa ho. „ Nie“ odvrkne Snape. „ Ale áno mal si ju rád, vtedy keď si prišiel do toho domu kde som pracovala som v tebe videla, že si zo školy odišiel kvôli nej, aby jej nebolo ublížené, chcel si ju chrániť ...pred čím si ju chránil Severus?“spýta sa Alica. „Pred smrťožrútmi, vtedy som si ale myslel že nie je jednou z nich, bohužial bola“odpovie Snape. „Prečo si to robil keď si ju nemal rád?“spýta sa Alica. „Dlžil som jej to...“ Snape skloní hlavu  a v mysli sa mu premietne ten strašný deň keď si pred zrakmi smrťožrútov musel nasilu vziať jej telo. Alica na neho hľadí zavŕtavajúc sa do jeho očí keď videla ako posmutnel. „Mrzí ma to Severus..“ šepne mu keď zistila na čo myslel. „ Ale..ty si za to predsa nemohol..“ ľútostivo na neho pozrie. „Mnohým ľuďom toho veľa dlžím ...“Snape hľadí do zeme. „ Mnohým som ublížil, mnohých som zabil...znásilnil som ženu...“ šepne akosi nahnevane a jemne zatne päste. „Bol som iný človek ako teraz, bolo mi to jedno..“dodá zatrpknuto snažiac sa vyhovoriť so svojích činov. „Severus...ja to predsa viem“ Alica sa mu prstom dotkne brady aby na ňu pozrel. „Ja viem o tvojích prehreškoch, ale musíš na to už zabudnúť teraz si iný muž“ povie mu súcitne. „Však?“spýta sa ho. „Áno..“ Snape začne prikyvovať. „Kým budem s tebou, budem taký ako budeš chcieť, neurobím nič čo by ťa ohrozilo alebo ti ublížilo“ pritlačí sa k nej a nechá Alicu aby ho objala. „ Chcem žiť....normálny život...ty určite vieš ako na to“šepne a hľadí do prázdna. „Určite sa to podarí Severus, uvidíš“Alica sa na neho usmeje a odtiahne mu z tváre prameň čiernych vlasov. „Musí sa to podariť, nič iné si nepripúšťam“ povie Snape s obvyklou prísnosťou v hlase i tvári. „Len čo sa toto skončí, vezmem ťa preč, už nechcem počuť nič o smrťožrútoch ani o nikom, nechcem nikoho vidieť...“ šepne akosi podráždene až nebezpečne až to Alicu prekvapí.  „Vezmem si so sebou len teba a ostatní nech idu do čerta, nemienim už nikomu pomáhať, ani sa stavať na niekoho stranu“ dodá akosi nenávistne. „Si už z toho všetkého unavený však?“spýta sa ľútostivo Alica keď vidí, že mu to všetko už naozaj lezie na mozog. „Nie“odpovie Snape akosi odmerane a pozrie sa na okno. „Ale áno si unavený“ povie Alica znovu. Snape už nič nepovie a posadí sa na posteľ. „Severus prišla nejaká žena“ ozve sa Lyset vstupujúca do izby.  Snape spýtavo pozrie na Alicu a ihneď smeruje dole schodami. Zíde dole držiac v ruke prútik a zbadá vystrašenú a strapatú Sybilu Trellawneyovú . „Čo tu robíte?“zavrčí Snape a vyberie okamžite prútik len čo za ňou zbadá dvoch mužov z ministrovej ochranky tváriacich sa vystrašene. Postaví sa pred Alicu so zrejmým umyslom chrániť ju pred mužmi, dobre vedel že by si našli dôvod na to aby ju vzali a ublížili jej, či dokonca ju uväznili, snáď už len preto že sa stretávala s ním. Sybila sa na Alicu zamračí. „Prosím, počkajte vonku páni“ povie im Trellwneyová a muži dom opustia. „Stalo sa to..smrťožrúti napadli hrad...všetko zhorelo“ Sybila začne ihneď plakať a vrhne sa mu na hruď, zabori si tvar do jeho habitu. „Počkajte, kde je riaditeľ?“spýta sa Snape a štítivo sa od nej snaží odtiahnuť. „Udržujte si odstup..“ povie chladne a odtisne ju od seba, ignorujúc  jej slzy.  „Odviedli ho, aj ministra a ďalších, niektorí ľudia utiekli, niektorí to nestihli“ Sybila si upraví okuliare. „Preboha..“ Alica si rukou prekryje ústa. „Malo to byť až o dva týždne“ povie Snape. „ Niečo sme neurobili správne Severus..neboli sme na to pripravení“šepne Sybila. „Skôr ste chceli povedať, že vaše výpočty neboli správne a...“ Snape sa chytí za ľavé predlaktie, vetu nedokončí  a bolestivo sa zatvári. „Choďte preč“zavrčí na Sybilu, tá na neho chvíľu divne pozerá. „Nepočuli ste?Vypadnite!“zreve odrazu Snape s obrovskou bolesťou v tvári a akousi inou povahou, nepokojnou a desivou. Sybila na neho šokovane pozrie. Zdá sa jej že sa akosi zmenil, jeho tvár sa stala strašidelnejšou a chladnejšou ako kedykoľvek predtým, cítila z neho strach a agresivitu. Rýchlo sa otočila a odišla. „Severus čo sa deje?“Alica ho chytí za ruku. „Pusti ma!“ zreve Snape a do Alice drgne. „Nedotýkaj sa ma!“dodá s desivou tvárou skrivenou v akomsi kŕči. „Severus, čo sa deje , povedz mi..“ šepne Alica, keď vidí ako sa odrazu zmenila jeho tvár. Snape si ruku privinie k telu a čupne si, po chvíli pocíti že sa mu z temného znamenia pustila krv. „Pokúša sa dostať späť..“ šepne bolestivo. Len čo zatvorí oči v mysli sa mu zjaví úplne cudzia myšlienka. „Musíš to urobiť...“ šepne škriekavý Voldemortov hlas. „ Musíš im zabrániť aby sa k nemu dostali, Flavius ti pomôže....ukradneš démonický kameň“ pokračuje Voldemortov hlas. Snape zbadá bezvlasú hlavu podavajúcu pokyny mužovi v hnedom kabáte nerozoznávajúc identitu muža. „ Nesmú nájsť ani jeden, prinesiete mi všetky...nič nesmie ohroziť môj príchod“ pokračuje syčivo Voldemort. „Môj pane...vaše znovuzrodenie bude pre nás vykúpením“ muž sa pred Voldemortom skloní a bozká mu ruku. Snape nevnínamjúc bolesť veľmi dobre pozná hlas toho muža. Hlas ktorý už mnohokrát počul, ktorý mu slúžil, mnohokrát ho prosil o život, hlas služobníka Temného pána. Myšlienka skončí. Snape sa okamžite chytí za hlavu a ostane ležať na podlahe v predsieni. „Severus..“Alica k nemu hneď pribehne. „Severus, čo je ti..“šepne so slzami v očiach a potrasie ním keď vidí ,že Snape hľadí svojími čiernymi očami stále na rovnaké miesto. „Majú kamene..vzal ich ten chlap..“ šepne Snape keď cíti, že bolesť hlavy aj ruky prechádza, pomaly sa posadí. „Urobili to na Voldemortov pokyn...nemáme čas...“ šepne jej. „Tie veštby...sú nesprávne, sú...neukazujú správny čas toho kedy sa čo stane, možno boli  falošné..“ šepne a vyhrnie si rukáv. „Interpretovala ich Narcissa“ povie Alica premýšľajúc  či bola naozaj taka loajálna k Snapeovi ako si každý myslel. „Musíme nájsť riaditeľa“ Snape sa pomaly postaví.  „Pôjdeme do hradu! Ihneď, možno tam zistíme kam ho odviedli“ dodá. Alica iba nemo prikyvuje a nasleduje ho von z domu. Obaja sa odhmotnia priamo do hradu. „ To je hrozné..“ šepne Alica pri pohľade na horiaci hrad ktorý sa mnohopočetnými kúzlami snažia uhasiť aurori z ministerstva a taktiež aj škriatkovia z hradu. Snape sa na to nostalgicky zahľadí a jedným z bočných vchodov vôjde dnu. „Sú tu mŕtvi ľudia..“ pípne Alica znepokojene pri pohľade na spopolnené či obhorené telá ľudí s desivými výrazmi.  Snape zbadá v dialke Narcisu. „Varovala som ťa Severus, že sa niečo stane“povie Narcisa len čo k nim dokráča. „Prestaň ma poučovať Narcissa!“zavrčí Snape a nahnevane zvraští obočie. „Radšej sa pohni a prejdi sa po chodbách, spýtaj sa obrazov kam vzali Dumbledorea“ povie jej rozkazom. Narcissa sa zamračí ale prikývne, vykročí plniť si svoju úlohu. Len čo Narcissa odíde Alica prikráča neďaleko k Veľkej sieni, zbadá v nej osobu v hnedom kabáte ktorá sa rýpe v obhoretých telách na zemi. Okamžite jej telom prebehnú zimomziavky. „S-severus...“ pípne potichu v tej chvíli si predstavujúc čo by neznáma osoba urobila ak by zistila že Alica ju vidí. Snape k nej nemo prikročí hľadiac na ňu. Alica prehltne hromadu slín vo svojích ústach a ukáže prstom na postavu v sieni.  Snape sa na mužskú postavu zahľadí. „To je on, jemu dal Voldemort príkaz..“ šepne a hodlá do siene vstúpiť. „Čo chceš robiť? Zbláznil si sa?“Alica ho vystrašene stiahne preč. Vedela si predstaviť že človek ktorý je ochotný rýpať sa v mŕtvych telách asi bude schopný už naozaj všetkého. „Nechaj ma..viem kto to je...“ povie Snape a vstúpi do siene.  Osoba sa otočí len čo Snapea začuje. Díva sa na neho v tej chvíli škaredá tvár Červochvosta. „Snape...“pípne Červochvost a trochu cúvne držiac v rukách mešec. „Čo to máš?“Snape k nemu pristupuje. „Nič...“Povie vyhýbavo Červochvost sledujúc okná a dvere ktorými by mohol ujsť. Snape si jeho tvár všimne, mávne prútikom a jediným  kúzlom zatvorí okná i všetky dvere v sieni.  „Čo tu robíš?! Daj to sem!“ vytrhne mu mešec. Červochvost si rukami prekryje tvár obávajúc sa Snapea. „To sú..démonické kamene, čo tu s tým robíš?!“zavrčí Snape a pozrie sa na niekoľko spopolnených tiel s otvorenými hrudníkmi. „ Neverili by ste koľko dobrých ľudí v sebe ukrýva démona..“ šepne Červochvost prvýkrát s náznakom vražedného výrazu v tvári. „Koľko ľudí za to kde je vďačí démonickej moci..“ vyprskne. Snapeovi okamžite dôjde že Červochvosta poslal Voldemort alebo dokonca Flavius Fretch aby našiel ľudí ktorí boli démonom ovplyvnení. „Nemohli ste si vybrať lepšiu príležitosť..“ šepne Snape premýšľajúc nad ich dokonalým plánom. Počkať si na riaditeľove narodeniny, v čas kedy sa na hrade skoncentruje najvyššia spoločnosť mágie Anglicka, väčšina nafúkancov prehnitých, s dušou zapredanou mnohým démonom, ktorým vďačili za moc, bohatstvo či vedomosti. Bolo to ľahké, nahnať ich do zatvorenej miestnosti, čakať a potom ich zabiť. Poslať na onen svet ako zvieracie stádo, zatvorené v maštali, v ktorej uhoreli zaživa. Len preto aby v telách obalených obhoreným čiernym tkanivom zahliadol svietivý červený kameň symbolizujúci prítomnosť démonickej bytosti v tele človeka. „Aké chytré...“ šepne Snape a pozrie šokovane na Červochvosta. „Povedal si že už mu neslúžiš...“ dodá ľadovo bez akéhokoľvek pohybu. Červochvost sa zamračí a drží v ruke svoj prútik pripavený brániť sa. „Expeliarmus!“vyprskne Alica a Červochvosta zbaví prútika. „Mohol som si myslieť že túto vezmete so sebou!“zavrčí Červochvost. Snape ho okamžite agresívne chytí.

               „Zradca...”šepne nebezpečne  držiac  Červochvosta za jeho hnedý spráchnivený kabát. “ Zradcovia zomierajú Červochvost…”šepne mu Snape vražedne a drží mu priamo pri krku svoj prútik. “Ja som vás nikdy nezradil…” pípne nešťastne Červochvost snažiac sa zachrániť. “Každé tvoje slovo ma nabáda k tomu aby som tvoj život ukončil obzvlášť krutým spôsobom…” šepne Snape stískajúc svoj prútik, pozrie letmo na Alicu stojacu v rohu, dívajúcu sa na neho zamračene. “Toto nikdy nemôžete vyhrať…”zavrčí Červochvost.  Snape nič nepovie. Chladne ohrnie peru a prejde Červochvostovi prútikom naprieč krku ako keby mal v ruke nôž a chcel ho ním podrezať. Len čo to urobil, vyslovil kúzlo, koža na Červochvostovom krku sa oddelila vytvorila hlboký zárez, presne taký ako zárez čepeľov noža  a z tkanív sa okamžite pustila krv. Snape mlčky od Červochvosta odstúpil a nechal jeho telo padnúť k zemi. Chvíľu sa díval na striekajúcu krv z Červochvostovej tepny, aj na kaluž krvi v ktorej ležal keď naposledy vydýchol. “Varoval som ťa….”šepne Snape bez akejkoľvek  ľútosti v očiach. Potom pozrie na Alicu ktorá sa na neho vyčítavo pozerá. “Bolo to nutné” povie jej v ruke držiac démonické kamene ktoré Červochvost pozbieral na hrade. “Stále však majú Willekove kamene..” dodá keď začuje ísť k sieni aurorov. “Poď odtiaľto” šepne a stiahne ju preč, odhmotní sa s ňou z hradu.

       Vstúpia do Snapeového domu, len čo sa dostanú do obývačky vidia tam sedieť Dumbledorea. “Ste v poriadku pane?”spýta sa Alica okamžite. “Našťastie sa mi podarilo újsť, to čomu čelíme je…”Dumbledore nedokončí a trpko skloní hlavu. “Máme Sabouradov dych Albus”povie Snape. “To je dobré Severus, to je dobré”dodá Dumbledore ustarostene hladiac si svoje biele fúzy.  “Ako sa zdá tie veštby sa nenaplnili, smrťožrúti zabili mnohých ľudí, mnohých vzali..” šepne Dumbledore viditeľne ustarostený a smutný. “Vyriešime to Albus, hlavne teraz musíme dbať na to aby sa nevrátil Voldemort”povie Snape ale riaditeľ sa mu zdá akýsi podivný. “Bohužial na toto čo sa stalo na hrade sme sa nemali ako pripraviť”dodá aby sa riaditeľ tak skormútene netváril keď sa vyvalia dvere do Snapeoveho domu a zjaví sa v nich Karkarov.”Severus je to tu…prichádza” povie Igor udýchane.”Ako to myslíš?”Snape sa zamračí a riaditeľ sa postaví z kresla. “ Fretch  je v Kranwallských lesoch, mali by sme tam ísť, asi sa ho snaží vrátiť na svet..”dodá. “Poďme Severus”zavelí riaditeľ a vypochoduje z domu. Snape na nič nečaká, chopí sa elixiru a nasleduje Dumbledorea. Alica na oboch trochu neisto pozrie ale bez slova vykročí.

                 O niekoľko minút sa zhmotnia v hustých Kranwallských lesoch. Lesy plné podivných tvorov, vysokých listnatých no zároveň aj ihličnatých stromov mlčia, nepočuť nič, každý tvor je tichý ako keby na niečo čakal, ostatne ako všade na mieste kde má vstúpiť Pán zla. “Tam je Fretch” šepne Karkarov pri pohľade na mŕtvolne bledého muža s dlhými bielymi vlasmi a kostnatou postavou, našťastie skrývajúc sa ešte ďalej od miesta kde sa Voldemortov brat Flavius Fretch nachádza. “Nemôžeme tam ísť..” šepne keď vidí okolo Fretcha niekoľko smrťožrútov ktorí ho očividne strážia aby sa mu nedajbože niečo nestalo. “Červochvost ich nepriniesol! Nechaj ho zabiť!”zaškrieka Voldemortov hlas nachádzajúci sa v podlhovastej bubline zhmotnenej priamo pred Fretchovou tvárou. “Ten zradca!”zasyčí.” Neboj sa brat môj máme démonické kameňe, teraz je hlavné aby si sa dostal späť k nám“ pokračuje Fretch s mŕtvolným výrazom a namieri prútik na bublinu.  Vyriekne niekoľk slov latinského pôvodu, takých na ktorých by si bežný človek jazyk polámal, zvolávajúc tak k sebe mračná pokryté tmavou hmlou. Temnota ktorá vo chvíli nastala Alicu mierne vydesila. Snape sa tváril, že si to ani nevšimol, alebo že ho to prinajmenšom ani nezaujíma pretože je na takéto javy ako smrťožrút zvyknutý. Po minútach úpenlivého sledovania Flavius Fretch dosiahol čo chcel, dostal svojho brata von z démonického kmeňa. Mal všetko čo potreboval, zapísal sa do dejín ako ďalší nekromancer ktorý vyslobodil démonicky zmeneného človeka z kmeňa. Ďalší hneď po Willekovi. „Vidíte to?“ šepne Karkarov zhrozene hľadiac na Voldemorta, očividne mohutnejšieho ako kedyoľvek predtým, s pokožkou s nádychom do červena, s démonicky zmenenou tvárou , krvou podliatými očami a malými výčnelkami v podobe snáď akýchsi rohov. Na všetky tieto drobnosti vyzeral Pán zla rovnako ako predtým, rovnako mŕtvolne, rovnako ohavne. „Je celý zmenený“ šepne Dumbledore. „Nestihli sme to..“ šepne Alica. „Ako je možné vziať mu démonický kameň ak ho stráži taká kopa čarodejníkov?“ šepne Snape a pozrie sa na ostatných. Ako je možné zabiť Flaviusa Fretcha, jediného človeka ktorý ho odtiaľ vedel dostať keď je ako nekromancer nesmrteľný?“spýta sa s depresiou v hlase. „ Máš pravdu Severus, mali to od prvého momentu veľmi dobre premyslené. „Vyšlo im všetko čo chceli, nedokázali sme tomuto zabrániť, môžeme to ešte zvrátiť...vyber Sabouradov dych“ šepne Dumbledore. Snape vyberie fialový elixír. „Vieš ho použiť Severus?“spýta sa Dumbledore. „Musíme zistiť ako veje vietor a tam ho postaviť a otvoriť, nasmerovať na nich., odstúpte ďalej..aspoň o 15 metrov“ šepne Snape hľadiac na svoje vlasy ktoré mu vejú poza chrbát. Je mu ihneď jasné ako prúdi vietor, ako musí eixír postaviť aby sa jeho obsah dostal k Voldemortovi, Fretchovi a niekoľkým smrťožrútom z ktorých jeden padol mŕtvy na zem len čo na neho Voldemort nepriaznivo prehovoril. Alica, Karkarov a Dumbledore ustúpia ako im Snape povedal. Snape postaví elixír na zem, stranou s otvorom smerujúc k Voldemortovi asi o 20 metrov ďalej. Le čo ho položí ustúpi aj on, potom namieri prútik na elixír a pomaly ho otvorí, z elixíru vystúpi jemný fialový dym ktorý sa ale vo vzduchu zmení na bezfarebný. Snape, aj keď je ďaleko, rukou si zakryje nos aj ústa a ustúpi ešte ďalej späť ku Alici. Tá si prekryje nos i ústa rovnakým mechanizmom ako Snape a nasledujú ju Dumbledore aj Karkarov. „Sledujte..“ šepne Snape, hľadiac na smrťožrútov ktorí sa okolo seba začali obzerať s prútikmi v ruke len čo zacítili a vdýchli omamné výpary elixíru, neuvedomujúc že v tej chvíli im bola vzatá ich čarodejnícka moc. „Čo sa deje?“zavrčí Voldemort. „Tom, niečo je vo vzduchu“ povie Fretch ktorý cíti to isté ako smrťožrúti. Cítia ho všetci okrem Voldemorta, ktorý už veľmi dlhé roky necítil svojím zohaveným nosom nič. „Čo to je?!Zistite čo to je!“ zakričí Voldemort znovu. „Severus...na začiatku školského roka som ti dala Hranoveru, vezmi si ju, ochráni ťa. „To si bola ty?“šepne Snape a otočí na ňu hlavu. „Nie, Hranoveru si nechaj, ty si osoba ktorú bude chcieť zabiť“ povie Snape hľadiac na bábku. „To by som netvrdil“ šepne Dumbledore. „Voldemort vie, že si jej dal najvyššiu ochranu, vie že kým nezabije teba ona bude nedotknuteľná Severus“ povie Dumbledore rozumne. „Rovnako ako Najvyššia ochrana zaistila, že na ňu preberieš jej bolesť a v krajnom prípade aj smrť, rovnako zaistila aj to, že ak by na ňu vyslal usmrcujúcu kliadbu, vďaka  tvojej najvyššej ochrane fungujúcej ako štit by ju mohla bez problémov prežiť“pokračuje. „Má pravdu, vezmi si ju Severus“ šepne znovu Alica. „Ako chcete... šepne Snape a rozopne si dve gombíky od hábitu na hrudi, bábku si vloží do ľavého vrecka vo vnútri hábitu a opäť sa zapne. „Idú sem..videli nás...“šepne Karkarov. To už na nich ale mieri prútikmi skupina smrťožrútov.  „ Snape! To sme si mohli myslieť že ty nesmieš chýbať pri tom, keď sa náš pán vráti!“zavrčí jeden zo smrťožrútov. Snape si premerá ostatných ktorí mieria prútikmi na Dumbledorea, Alicu aj Igora a jemu jasné, že najlepšie by bolo tváriť sa že nič nepodniknú. Počkať aby ich doviedli k Voldemortovi a až potom vzdorovať, dať im najvo že elixír spôsobil že im už nikdy viac kúzla fungovať nebudú. „ Iste že nie, kto by si chcel nehcať ujsť takúto udalosť“ povie Snape ironicky. „Hlavne vy, jeho poskoci nie..“ pokračuje. „Drž hubu a poď! Pôjdete s nami! „zavrčí smrťožrút stojaci pri Alici. „Pohnite sa“ mieri na nich prutikom rovnako ako ostatní. Snape im naznačí aby išli a tak sa nechajú doviesť k Voldemortovi. „Drahý Severus..takže si zatúžil po stretnutí so mnou...“zaškrieka Voldemort. „ Vedel som že skôr alebo neskôr ťa zabijem..a aj tých tvojích priateľov“ šepne Voldemort s úškrnom. „Tom..“ozve sa Fretch nedôverčivým hlasom. Rád by namietal že to čo cítili vo vzduchu by nemalo ostať bez povšimutia. „Neskáč mi tu do reči keď rozprávam!“vyprskne sebavedomý Voldemort zamračene hľadiac na Fretcha. Snape otočí hlavou, je mu jasné že smrťožrúti si elixír nevšimli. „Tu ti už nikto na pomoc nepríde“ zaškerí sa Voldemort ,keď sa odrazu červený nádych jeho pokožky začne strácať a jeho tvár i telo sa začne nekontrolovateľne meniť. „Čo sa to deje....Čo sa deje?!“odrazu zavrčí držiac sa za hruď. „Musel si niečo vdýchnuť ..“ povie Fretch. „Čo to vdýchol Snape?!“zavrčí Fretch a namieri prútik na Snapea. „Nie...nie!! Čo sa deje!“ reve Voldemort keď sa jeho telo začne pomaly scvrkávať a zmenšovať, opäť do podoby chudého, podvyživeného monštra, jeho pokožka zblede, všetko zmenené čo mu ponúkol démonický kameň odrazu zmizne. „Je mi to ľúto ale práve ste všetci vdýchli Sabouradov dych“ povie Snape s neskrývanou iróniou ale chladom v hlase, oznamujúc  im tento fakt ako keby to bolo čosi bežné, rutinné. „Čo to je ?!“ zavrčí jeden so  smrťožrútov. „ Podliak! Čo to bolo?“ zavrčí Voldemort, mávne prútikom a silné kúzlo Snapea priklincuje k stromu. Fretch sa v tej chvíli zatvári mierne nechápavo no zároveň obdivne študuje Snapea . Snape sa zatvári mimoriadne bolestivo po tom čo chrbtom prudko narazil do stromu. „Vdýchli ste elixír ktorý dokáže čarodejníka zbaviť moci...obyčajného , obyčajnej čarodejníckej...v tvojom prípade...ti vzal všetko čo si nadobudol zatvorený v kameni“ povie Snape bolestivo.“Nieeee!!!“ zareve Voldemort a chytí sa za hlavu, nahnevane vyberie prútik. „ Bráňte sa!“ zareve rovnako tak Snape. Alica okamžite vytiahne prútik , rovnako tak Dumbledore aj Karkarov. „Crucio!“ ozve sa jeden so smrťožrútov mieriac na Igora. Nestane sa však vôbec nic, žiadne kúzlo. „Vzdajte to, vám už kúzla fungovať nikdy nebudu“ zavrčí Igor“ Ste obyčajní muklovia! Dodá a hlasným kúzlom pošle skupinu smrťožrútov k zemi. „Expeliarmus!“ vyprskne Alica v rovnakej chvíli mieriac na Flaviusa Fretcha ktorý mieril na Snapea. Okamžite ho odzbrojí. „Avada Kedavra!“ zreve nahnevane Voldemort a vyšle usmrcujúcu kliadbu na bezbranne stojaceho Snapea. Okamžite ho zasiahne zelené svetlo a Snape padne na zem. „Avada kedavra! „zreve Dumbledore, mieriac na Voldemorta, bohužial o chvíľu neskôr po tom čo vyslal kúzlo na Snapea. Voldemort svoj prútik nestihol presunúť, len čo sa ho dotklo zelené svetlo padol na zem mŕtvy.  „Nie !Severus!“vykríkne Alica a jej oči sa okamžtie naplnia slzami. Odignoruje aj Fretcha ktorý len čo prišiel o prútik ostal stáť. Vedel že nezomrie, takže mu kúzla veľký strach nenahnali. „Severus nie..“ Alica si s plačom kľakne nad Snapeovo telo a položí mu plačúc hlavu na brucho. Dumbledore sa medzitým zadíva na to ako Voldemortovo telo zmizlo. Nesprávalo sa ako mŕtve telo po kliadbe, nevedel vysvetliť to čo videl. Voldemortvo telo v tej chvíli jednoducho zmizlo. „Nikdy ho nezabiješ Albus..“ozve sa k nemu Fretch chvíľu sa dívajúc na Snapea a Alicu na jeho bruchu, potom však presunie svoje mŕtvolne žlté oči na Dumbledorea. „Môj brat je príliš mocný na to, aby si ho zabil usmrcujúcou kliadbou“dodá prekvapivo pokojne. „Kam sa jeho telo stratilo?“spýta sa Dumbledore zamračene mieriac na Fretcha, ľútostivo však pozrie na Alicu. „Blúdi medzi svetmi, tak ako už toľko krát predtým, Toma táto kliadba nezabije, iba na rok uväzní...po roku ho znovu dostanem do sveta“ šepne hľadiac flegmaticky Fretch no v jeho očiach sa zračí aj čosi ako vyhrážka. „To ešte uvidíme!“ vyprske Dumbledore.“Petrificus totalus“ povie kúzlo a Fretcha znehybní. Potom sa otočí a kráča k Alici skláňajúcej sa k telu Snapea. Všimne si Igora ktorý medzitým chladnokrvne a s výslovnou radosťu pozabíjal smrťožrútov. „Nie..Severus...“ plače Alica.“ Je mi to ľúto...“ šepne Dumbldore a z oka sa mu vyderie slza.  Ihneď sa mu vybaví celý Snapeov život od jeho počiatkov, od chvíle kedy ho prvykrát videl ako malého hanblivého chlapčeka prichádzať do Rokfortu. „Severus..bol si veľký človek...“ šepne skormútene hľadiac na Snapeovu tvár so zatvorenými očami. „Toto nikdy nepríjmem...nikdy..“ povie Alica a presunie sa na jeho hruď obychtí jeho ramená rukami. Po pár sekundách však dvihne hlavu a šokovane na Snapea hľadí uplakanými očami. „On žije..“ šepne so zatajeným dychom a položí ucho opäť na jeho hruď. Počuje v nej byť srdce. „Albus on žije, bije mu srdce..Severus žije“ hoci je uplakaná jej ústa a roztiahnú do úsmevu. Z jeho hrude sa začne pomaly vznášať slabé zelené svetlo. Alica pokrčí obočiea rozopne mu hábit, vyberiemu z vnútorného vrecka bábku Hranovery z ktorej zelené svetlo uniká. Je očividne mŕtva, nejaviacia žiadnu aktivitu, žiaden pohyb. Nemo ju ukáže Dumbledoreovi. „ Tá vec ho zachránila pred istou smrťou...“ šepne Dumbledore šokovane. „Ak by si ju nebol dal do hrudného vrecka hábitu, teraz by bol mŕtvy..“ dodá pretože čosi take nevidel. „Nevedel som že Hranovera je niečoho takého schopná“dodá. „Ani ja nie“ šepne Alica vďačne obíjmajúc Snapeovo telo na zemi. „Severus...severus...“snaží sa ho prebrať.“ Vezmeme ho do nemocnice, a jeho do Azkabanu“povie Dumbledore pri pohľade na nehýbajúceho sa Fretcha dívajúceho sa na jedno miesto. „Ona si vzala jeho smrť..“ šepne Alica vďačne hľadiac na mŕtve telo divožienky.

Alica sa po štyroch hodinách vracia späť do nemocnice, len čo tam Snapea nechali držiac v ruke tašku s jeho oblečením, presne tak ako jej to prikázali lekári.  „Pustite nás dnu!  Nemôžete nám brániť vo vstupe! Toto je verejná budova! Je to pravda že ten chlap prežil usmrcujúcu kliadbu?“ ozýva sa z úst novinárov stojacich pred nemocnicou hádajúcich sa s lekármi ktorí ich odmietajú pustiť dnu. „Ako sa to dozvedeli?“ pomyslí si Alica zamračene a vkročí do nemocničného krídla. Už začuje akýsi krik. „Nepočuli ste čo Vám tu hovorím?!Nebudem to jesť!“ vyprskne Snape sediaci v posteli s vankúšom za chrbtom. Jeho telo pokrýva biela plachtovina ktorá ho zahaľuje. Jeho čierne vlasy dopadajúce na bielu plachtovinu sa v tej chvíli zdajú byť ešte čiernejšie ako obvykle. Alica sa pobavene usmeje.“ Severus sa prebral..“ pomyslí si pri pohľade na neho a vykročí priamo k nemu. „Ale pán Snape, po tom čo nám tu povedali vaši priatelia o tom že ste prežili usmrcujúcu kliadbu by ste sa mali dobre najesť a nabrať sily“ ozve sa sestrička. „Nechcem to!“ zavrčí Snape opäť a tváriac sa namrzene prevráti misku s polievkou na zem. „Ako chcete*povie nahnevane  sestricka ktorej tým narobil prácu. „Ahoj..“Alica sa usmeje a sadne si k nemu. „ Konečne si tu..“*šepne Snape a jeho výraz pri pohľade n ňu už ni je taký mrzutý. „Zachránila si mi život...“ šepne jej uprene na ňu hľadiac svojími čiernymi očami. „Toto pre mna ešte nikto neurobil...ty si vedela že tá bábka...“ zače hovoriť. „Nevedela som to Severus. Existujú však overené prípady kedy Hranovera dokázala pohlitiť aj tie najmocnejšie kliadby, včetne usmrcujúcej a ochrániť tak toho kto ju vlastní“ povie mu Alica. „Ďakujem.. „šepne Snape neustále na ňu upierajpc svoje oči. „Mne nemusíš ďakovať, spomeň s koľkokrát si zachránil život ty mne“ povie Alica a nakloní sa k nemu. „Ja som tu preto..“ šepne Snape. „Ja ťa musím chrániť...navždy...“ dodá nekompromise. „Tak to nie je Severus, ty si..“ začne hovoriť Alica ale Snape jej skočí do reči. „Je to tak Alica, mám v tom úplne jasno“ povie prekvapivo tvrdo. „Viem to už odkedy som ťa videl prvýkrát, odkedy som sa cítil prvýkrát v živote ako šťastný človek. Konečne som pochopil prečo som tu, na tomto svete, aký zmysel má môj život. Môj život už navždy závisí od tvojho, odo dňa kedy som ti dal svoji najvyššiu ochranu, urobil by so to znova ak by som mohol, aby som ťa mohol celý svoj život chrániť, byť pri tebe...“ šepne jej a hypnoticky na ňu hľadí. Alica na neho hľadí, rada by mu povedala že nechce aby ju donekonečna strážil, ale vedela aký Snape je. Zdalo savšak že bol konečne spokojný, že našiel zmysel svojho života, ktorého postatnú časť tvorila ona sama. „Len čo ma pustia vezmem ťa preč...od všetkých“dodá. „Voldemort je mŕtvy?“spýta sa ešte Snapea dvihne obočie. „ Nie Severus..“Alica skloní  hlavu. „Dumbledore na neho vyslal usmrcujúcu kliadbu, ale le čo ho zasiahla opäťjeho telo zmizlo tak ako aj naposledy“ dodá smutne. „Fretch povedal že usmrcujúca kliadba ho nezabije, a že o rok ho bude opäť môcť vrátiť do sveta“dodá.“Ten všivák má viac životov ako mačka..“Snape sa zamračí. „Takže sa zdá..že budeme mať rok pokoj...“ pokračuje ale nepozdáva sa mu to. „ Odídeme Severus, všetko bde v poriadku, uvidíš, začneme nový život, a ty budeš iný človek, už sa nikdy nebudeš trápiť a nebudeš smutný, ja budem navždy s tebou* dodá Alica a chytí ho za ruku. Snape a na ňu zahľadí vďačne, premýšľajúc o tom že s touto ženou si možno aj on bude môcť založiť usporiadaný život, hodný slušného človeka, že možno po zbytok svojho života bude konečne šťastný. Možno.