Silentium est aurum

"Nemyslela som si že návrat na Rokfortské územie vo mne vyvolá toľko spomienok" premýšľaš keď vstúpiš ho hradu a do nosa sa ti vtisne tá typická vôňa bylín zmiešaná s vôňou jesenného lístia, staroby hradu a prímesí do elixírov. Nie je to tak dávno čo si ukončila štúdium a tri roky pracovala u svojho otca v jeho čarodejníckom obchode Miller & Dailey. Áno, práca v obchode ťa bavila keď si v ňom prichádzala do kontaktu s novinkami v čarodejníckom svete ale predsalen, vždy si premýšľala nad niečim vážnejším ako je obchod, preto ti bolo jasné že veľké veci vyžadujú veľké vzdelanie a Univerzita Florencea Hastingsa, slávneho mága, a ochrancu práv rozmarných jednorožcov, ti pripadala ako správne miesto pre pokračovanie v tvojom štúdiu v predmete ktorý si mala rada. Ani by si len netušila že fakulta Alchymie a elixírov ťa pošle pre ziskanie pokročilejšej  výučby práve na Rokfort. Pekne sa na teba vykašľali a to si sa tešila na vysokú školu a lepší prístup, nie na to že sa vrátiš na Rokfort a opäť uvidíš pubertálnych študentov ktorí už nevedia čo robiť len aby zaujali. Sama to poznáš, bola si rovnaká. A počínanie učoteľov voči tebe sa ti nikdy nepáčilo, že s tebou jednali tak detinsky. Kráčajúc k riaditeľovi premýšľaš že tentokrát si to už nenecháš. Každému učiteľovi povieš že už nie si len taká obyčajná študentka strednej čarodejníckej školy a že si zaslúžiš lepší prístup. Pamätáš si ešte heslo k vstupu do Dumbledoreovej pracovne? "Citrónový drops" zašepkáš,socha sa ti uhne a vykročíš hore točivými schodami. Zaklopeš na dvere v domnení že ťa Dumbledore už očakáva. Hlavou sa ti mihne myšlienka že by to bolo hrozné ak by na vaše stretnutie zabudol. Dvere sa pred tebou otvoria a stojí pred tebou Dumbledore s milým úsmevom. "Tak ste sa k nám vrátili slečna Millerová" odpovie a pozve ťa dnu. "Nie tak celkom pán riaditeľ, pobudnem tu iba istý čas aby som získala základné všeobecné znalosti pokročilejších kúziel kvôli štúdiu na univerzite"odpovieš a vkročíš. "No tak sa ukážte, vy nám rastiete do krásy" chytí ťa za plecia a prívetivo hľadí. "Ďakujem pane"poďakuješ za kompliment ktorý ťa potešil. "Máš 20 rokov vyzeráš najlepšie ako môžeš" pomyslíš si. "Priniesli ste odporúčanie z univerzity?"spyta sa riaditeľ a nasadí si polmesiačikovité okuliare. "Nech sa páči" podáš mu 8 zvitkov pergamenu. "Takže sa máte priučiť k pokročilejším schopnostiam v obrane proti čiernej mágii, transfigurácii a v elixíroch" odpovie Dumbledore a pozerá do pergamenov. "Áno pane"prikývneš. "Výborne, vaších učiteľov už iste poznáte, profesorka McGonnagalová pre transfiguráciu, profesor Lupin pre obranu proti čiernej mágii a váš najobávanejší profesor Snape pre elixíry" odpovie s úsmevom riaditeľ. Neunikli ti jeho slová " váš najobávanejší profesor Snape" a preto začneš premýšľať aké to bolo kým si chodila na strednú. Aké to bolo so Snapeom. Nikdy si nezabudla na všetko to čo ti robil, neoprávené tresty, domáce úlohy navyše, pamätáš si dokonca aj na to ako sa ti smial pred celou triedou,keď si nevedela pripraviť niektorý elixír, ako ti nadával do sprostáň pretože si na niečo zabudla. "Keď tak nad tým premýšľam nikdy ma nemal rád"pomyslíš si zatiaľ čo riaditeľ pokračuje v čítaní pergamenov. Potom si však na to spomenieš. Na ten večer keď si plakala na schodoch k piatemu poschodiu a on ťa tam našiel. Nikdy nezabudneš na to ako sa díval, na jeho čierne oči obvykle plné chladu a opovrhnutia ktoré sa na teba vtedy dívali so súcitom a ľútosťou. Prekvapilo ťa keď sa k tebe posadil. Severus Snape a na chladné schodisko...nikdy by si to nebola čakala. Nikdy by si nebola čakala že by sa ťa spýtal na to čo je dôvodom tvojho žalostného náreku. Ale predsa, urobil to a spýtal sa, citlivo, nehovoriac nič čo by ti ublížilo. Veľmi opatrne formulujúc vety tak aby sa nedotkol tvojej krehkej duše ktorú inač lámal na tisíc kúskov. Pripadala si si trápne a čudne keď si sa mu zverila že ťa nechal James Fimbrey, slizolinský krásavec tej doby.  Keď si sa zverila práve jemu. Bola si prekvapená keď ti oznámil že neexistuje nikto na svete kvôli komu by si sa mala trápiť či plakať. Jeho hrejivé slová ťa povzbudili, dodali ti silu. Pripadal ti veľmi podivne keď  bol odrazu iný ako vo všedné dni, chápavý, obyčajný, úprimný, keď vážil svoje slová aby ti nijako neublížil. Zo spomínania ťa vytrhne Dumbledore. "Výborne slečna Millerová, tak vitajte nazad na Rokforte, toto je vaše" podpíše pergameny a podá ti ich. "Ďakujem pane" odpovieš a odídeš. S pergamenmi v ruke kráčaš chodbou priamo ku kabinetu profesorky McGonnagalovej. Zastavíš sa a dvihneš ruku aby si zaklopala na jej dvere. Vtedy sa dvere otvoria a stojí v nich usmiata McGonnagalová. "Vitajte, poďte už som na vás čakala"pozve ťa do väčšej miestnosti so sochami zvierat. "Dobrý deň pani  profesorka"odpovieš a usmievaš sa. " Som veľmi rada že ste sa rozhodli študovať ďalej, a som rada že vás univerzita poslala pre základné znalosti práve tu, pamätám sa na vás Jenifer boli ste veľmi nadaná a šikovná študentka, ako sa má váš otec?"spýta sa prívetivo McGonnagalová. "Eh ďakujem"poďakuješ a premýšľaš že ona vždy vedela ako má človeku zlepšiť náladu. "Otec sa má dobre stále pracuje v obchode"odpovieš. "To som rada, v dohľadnej dobe sa ho chystám navštíviť"odpovie McGonnagalová. "Prosím to je rozvrh vaších hodín transfigurácie, ostatní učitelia majú pripravený rozvrh tak aby sa nám hodiny neprekrývali, dúfam že vám ostane aj nejaký čas na oddych"odpovie a podá ti pergamen. Rozvinieš ho a po jeho vzliadnutí si v mysli skonštatuješ že ti dala celkom dobré termíny ráno, keď by si sa aj tak nudila."Ďakujem pani profesorka" zazubíš sa na ňu a zatvoríš za sebou dvere. Smeruješ k vedľajším dverám s nápisom prof. Remus Lupin na ktoré zaklopeš. O chvíľu začuješ kroky spoza nich a potom sa dvere otvoria. "Jenny vitajte"Lupin ťa prekvapivo obíjme a chvíľu máš pocit že sa k tebe správa až príliš familiárne. "Jenny?" pomyslíš na to ako ťa nazval, ako keby ste sa poznali už celé roky. "Vlastne áno, poznali sme sa celé roky ale iba ako učiteľ a študentka, žiadni kamaráti ani nič iné" pomyslíš si."Dobrý deň pán profesor"pozdravíš sa a vkročíš do jeho pracovne. "Nech sa páči"podáš mu rozhodnutie riaditeľa. "Ďakujem"odpovie Lupin a začne ho študovať. Všimneš si že za ten čas sa ani trochu nezmenil, stále má tie svoje uľahnuté riedke vlasy, starý vestový sveter a okolo krku tenučkú kravatu čiernej farby na zašednutej košeli s pokrčeným golierom. "Ako keby mu nemal kto želiť" pomyslíš si a v duchu sa zasmeješ. "Som nesmierne rád že ste tu a dúfam že Vám nebude prekážať ak Vás budem oslovať Jenny. Predsalen už nie ste dieťa preto by som vás nerad oslovoval slečna Millerová"odpovie Lupin a pozerá na teba. "To je v poriadku pane, nevadí"odpovieš. "Ďakujem"Lupin sa uškrnie a podá ti rozvrh hodín z obrany proti čiernej mágii. "Dúfam že sa Vám to bude pozdávať, musel som sa vopchať do tohto času ktorý tam máte napísaný pretože všetky ostatné hodiny Vám zaberajú elixíry"odpovie a trochu sa zamračí. " Niet divu keď sa ich chystám vyštudovať" pozrieš na Lupina. " Dúfam že sa vám bude dariť, profesor Snape má veľké štastie že bude tráviť toľko času vo vašej milej prítomnosti"odpovie vyzubený Lupin a máš pocit ako keby ťa balil. "Ehm no myslím že on si to určite nemyslí"odpovieš trochu zaskočene. "To určite nie, a ak Vám môžem dať malú radu nenechajte sa od neho tak vytáčať ako to bývalo kým ste tu študovali"odpovie Lupin a okamžite ťa napadne koľkokrát si sa mu vtedy zverila že ťa Snape šikanuje. " Ďakujem pán profesor, dovidenia"odpovieš a odídeš. Kráčaš do podzemia do dobre známej pracovne ešte lepšie známeho profesora na ktorého nemáš príjemné spomienky. Zaklopeš. Naraz sa dvere s buchotom rozletia a ty môžeš vstúpiť. Za veľkým stolom vidíš sedieť Snapea ktorý ani nedvihne hlavu aby sa na teba pozrel. Vkročíš do jeho pracovne kde si si už toľkokrát predtým odpykávala nezmyselné tresty a počúvala jeho hlúpe posmešky. Dych sa ti zrýchli a predstúpiš pred jeho stôl čakajúc kým dvihne hlavu. Neurobí to. Nechá ťa tam stáť ako keby si bola vzduch a ďalej sa pozerá do pergamenov na svojom stole, ani očkom pritom nemihne. Pripadá ti iný ako pred troma rokmi. Jeho vlasy nie sú mastné a aj postavou je akýsi väčší, celkovo vyzerá oveľa pestovanejšie a lepšie ako predtým. Hľadíš po miestnosti a všimneš si jeho akademický diplom prevrátený na bok, stojac vedľa prázdnych nádob. "Aj ja budem mať raz taký"pomyslíš si.  "Ehm pane?"ozveš sa potichu. Dvihne hlavu a zamyslene si ťa prehliadne. "Ako Vám môžem pomôcť?"spýta sa konverzačným tónom a premeriava si ťa. "Ja som...priniesla.." šepkáš a natiahneš k nemu ruku s pergamenom. "Nechceli by ste mi najprv povedať svoje ctené meno?"dvihne obočie a v jeho hlase je cítiť štipka irónie. " Jenifer Millerová"odpovieš vojensky a premýšľaš ako je možné že nevie že si mala prísť. " Ehhm som tu kvôli štúdiu.."mrmleš. "Kvôli pokročilejšiemu štúdiu na univerzitu"doplníš. "Vy ste nevedeli že prídem?"spýtaš sa so všetkou odvahou. "Vedel som že niekto pride ale nevedel som o koho sa jedná. Kde ste chodili na strednú školu?"Snape začne svoj výsluch. Trochu sa zarazíš že si ťa nepamätá. "Tu na Rokforte pán profesor"odpovieš. Snape sa zamračí a snaží sa rozpamätať, vezme si pergamen a hľadí do neho. "Jenifer....... Millerová...."hľadí na teba a snaží si ťa zaradiť do zoznamu študentov ktorých učil. O chvílu zmení svoj nádherne kyslý výraz na zamyslený a skúmavý. "Už si spomínam" prezrie si ťa od nôh až k hlave. "Ospravedlňte moju nevedomosť, ale od čias keď ste tu študovali ste sa veľmi podstatne zmenili"odpovie a hľadí. Okamžite si spomenieš na to ako si nosila strojček na zuby a nemaľovala si sa ani si sa pekne neobliekala, bola si typická sivá myška a sama si sa divila tomu že si ťa všimol chlapec ako James Fimbrey ktorého chceli všetky ostatné dievčatá. Až potom si so smútom zistila že si z teba iba robil srandu a ty hlúpa si mu naletela. Spomenieš si aj na Snapea koľkokrát ti dal nepriamo najavo že si nielenže hlúpa ale aj škaredá a že tie čo sú hlúpe a pekné sa aspoň môžu pýšiť svojou krásou. Zamračís ša. "No len sa dívajte na to ako teraz vyzerám a to ste mi vtedy povedali že nestojím za nič"pomyslíš si a hľadíš ako skúmavo si ťa prezerá a je mu úplne jedno či na neho hľadíš alebo nie. Rovnako skúmavo si ho prezeráš aj ty. Očami znenazdajky zablúdiš k inkriminujúcemu miestu jeho tela kde sa telo delí na ľavú a pravú nohu. "Bože!"  zháčiš sa a pustíš pergamen ktorý ti v ruke ostal. Rukami si hanblivo zakryješ tvár za to kam si sa mu dívala. Chvíľu stojíš a hanbou by si sa radšej škvarila v pekle ako čelila Snapeovej tvári. Zložiš ruky a hľadíš na neho. Jeho pohľad ti napovedá že videl kam si sa dívala. "Nie ja som naozaj sprostá, mal pravdu som sprostá"mihne sa ti v hlave. "Ehm pane mne len niečo spadlo do..."radšej nedokončíš a znovu si rukami prekryješ tvár. Veľmi dobre vieš že na rozprávku o tom že ti do oka padlo smietko ti neskočí. " Slečna Millerová.."ozve sa Snape a ty svoje ruky zložíš. "Aby som pokračoval..."podivne na teba hľadí a dáva najavo že je ochotný tváriť sa že sa nič nestalo. "Toto je môj rozvrh"podá ti rozvinutý pergamen s hodinami elixírov na ktoré sa máš dostaviť. Vezmeš ho a hľadíš do neho aj keď vôbec nevnímaš čo tam je , iba sa snažíš nejako zahnať červeň v tvári. " Na tieto hodiny sa dostavíte"odpovie a nespúšťa z teba oči. "Tu čítam že chcete študovať Alchymiu a elixíry na univerzite Florencea Hastingsa, áno?"pozrie na teba. Začneš šialene prikyvovať. "V takom prípade sa musíte pripraviť na to že vaša výučba bude zložitá a v mnohých ohľadoch aj ťažká"odpovie tichým hlasom. "Pripravím" naďalej prikyvuješ. "Pozreli ste si ten rozvrh?"spýta sa keď vidí ako kŕčovito držíš pergamen. "N-nie"vykoktáš a hľadíš na to. "No ale to.." zašepkáš a nechápavo hľadíš na pergamen. "Nejaké nejasnosti?"spýta sa. "Iba jedna, prečo mám hodinu o siedmej večer a ešte v piatok?"spýta sa. "Pretože tak som to zvolil" odpovie ti. "Ale keď ste mi ho podali nič také som tam nevidela"brániš sa a naozaj si tam taký čas nevidela. "Asi ste sa nepozerali správne"odbije ťa. " Ale ja som premýšľala že v piatky by som chodila domov" odpovieš mu. "Na to zabudnite, ostanete na škole, výučbu máte aj v sobotu aj v nedeľu"odpovie, pozrieš na pergamen a vidíš ako sa tam dopísali aj termíny na sobotu a nedeľu. "Ale.." chceš čosi namietať o tom že je to zderstvo, keď Snape pokračuje. "Čakajú Vás náročné dni slečna Millerová, dostali ste izbu tu v hrade?"spýta sa ťa. "Nie ja som, ...ešte som nestihla..." začneš rozprávať jedno cez druhé a ruka s pergamenom o rozvrhu sa ti začne triasť. " Nie je Vám niečo? Vyzeráte trochu nervózne"s tichým hlasom, urobí k tebe dva kroky a ty urobíš okamžite dve kroky smerom od neho. " Čo budem potrebovať?"spýtaš sa. " Vedomosti, všetko ostatné tu máme"odpovie a ďalej k tebe už nepristupuje a iba na teba hľadí ako si nalepená k stene. Oči ti zablúdia niekde na jeho hruď kde v mysli začneš rátať to množstvo gombíkov čo má na hábite len aby si sa mu nemusela dívať do očí. "Ale byť vami tak si vezmem nejaké teplejšie oblečenie, večer tu býva zima a v tomto čo máte by ste rozhodne pracovať nemohli" odpovie a pozrie na tvoje decentné šaty s krátkym rukávom a veľkou mašľou na páse. " Rovnako doporučujem aj vhodnú obuv" pozrie na tvoje topánky na opätku ktoré  ťa stáli hriešne peniaze a ktoré sa ti tak veľmi páčia. Ani sa nenazdáš a premýšľaš že si v jeho pracovni iba pár minút a po tom čo si ťa ani nepamätal aj keď si to v kútiku duše čakala, veď prečo by si ho mala zaujímať, ťa okamžite skritizoval  a napomenul že mu po pracovni nebudeš pobehovať v šatách ani v opätkoch a navyše ti znemožnil víkendové odchody k rodičom, piatkovú zábavu s priateľmi či pokojný a bezstarostný víkend tak ako majú iní. Chvíľu hľadíš do zeme a premýšľaš či ti to bolo treba, prísť do Rokfortu a stretnúť sa s ním. Je ti úplne jasné že možno trochu zmenil vzhľad ale povahovo ostal rovnaky despota a diktátor ako predtým. "Em rozumiem pán profesor, dovidenia"odpovieš. "Hlásite sa tu zajtra ráno o ôsmej hodine, vezmem vás na svoju hodinu"odpovie ti. "Prosím?"zastavíš sa a vyjavene na neho pozeráš. "A-ale ja som myslela že moje hodiny nebudú prebiehať s tými študentskými"odpovieš. "Tak mi prepáčte slečna Millerová že nemám toľko času aby som sa venoval vašej ctenej maličkosti osamote"odpovie ti ironicky s nakysnutým výrazom. "Prepáčte, ja vás nechcem oberať o váš voľný čas"odpovieš previnilo. "Ale robíte to"vyčítavo na teba pozerá. " Prídem ráno"odpovieš a čo najskôr odídeš. Kráčaš po chodbe nazad k riaditeľovi aby ti pridelil izbu na hrade. Po polhodine rozprávania s riaditeľom ti vysvetlí že dostaneš izbu v Slizolinskej fakulte pretože tá jediná má k dispozícii voľné izby. "Výborne, to budem medzi tou bandou slizolinčanov a navyše so Snapeom za zadkom, viem si to predstaviť ako si ma vychutná" mrmleš si cestou do Slizolinskej fakulty. Pozrieš na malý pergamen a prečítaš heslo k portrétu do Slizolinskej fakulty. Vstúpiš cez portrét do veľkej klubovne so zelenými záclonami a kobercami a honostným nábytkom. Vidíš ako na teba slizolinskí študenti zazerajú a niečo si o tebe šepkajú. "Kto si?!" zavrčí na teba slizolinský prefekt. "Som tu kvôli štúdiu, tu som dostala izbu"odpovieš a ukážeš mu potvrdenie od riaditeľa aj keď to robiť nemusíš, nechceš s ním však mať žiadne problémy. Schmatne tvoj pergamen a číta ho, potom ho po tebe hodí a odíde. "Dúfam že budem mať izbu sama"pomyslíš si a vezmeš zo zeme pergamen. Vkročíš do izby 2011 ktorá ti bola pridelená a zatvoriš za sebou dvere. Len čo tak urobíš vidíš ako sa v izbe zhmotnili tvoje kufre ktoré začneš vybaľovať. "Nechce sa mi tu byť.."mrmleš zlostne a hodíš na posteľ svoju uniformu. Do dvoch hodín si vybališ svoje veci. Vystúpiš z izby a premýšľaš že by nebolo zlé poobzerať sa po okolí. Vykročíš tmavou chodbou so sviecami a chvíľu hľadíš na dvere s nápisom"Prof. Severus Snape", strasie ťa a radšej pokračuješ ďalej. Pozrieš na hodinky "o chvíľu bude večera" pomyslíš si keď vidíš že je pol šiestej večer. Nervózne prechádzaš chodbou lemovanou dverami a hľadáš toaletu. Po niekoľkých pokusoch o jej nájdenie to vzdáš a keďže si na chodbe nenašla toaletu označenú symbolom pre dievčatá , vstúpiš do prvej na ktorej si videla nápis WC a je ti jedno komu má slúžiť. Vletíš rovno do kabínky a zatvoríš za sebou aby si mala súkromie. O niekoľko sekúnd na to začuješ ako na toaletu prišiel ešte niekto iný. Okamžite stíchneš a skoro až prestaneš dýchať. Zohneš sa a nazrieš popod dvere kabínky. Zbadáš dve čierne topánky pokračujúce čiernými nohavicami s gombíkmi. "Bože to je Snape...to je Snape...čo teraz" začneš panikáriť keď si si úplne istá tým že nikto iný nenosí gombíky na spodkoch nohavíc iba Snape. Rýchlo sa oblečieš a zmrznuto stojíš v kabínke. Znovu sa prehneš a pozrieš sa. Vidíš že dve čierne nohy stoja pri umývadlách a čakajú na to kedy z kabínky odídeš pretože je v miestnosti jediná. "Nie..bože to nie je možné" rukou si prekryješ tvár. Nemilosrdne sebou trhneš keď na dvere kabínky niekto zaklope. "Bože to bude.." odpovieš a pomaly vystúpiš von. Cítiš ako ti horí tvár a vieš si predstaviť aká musíš byť červená.Zbadáš Snapeovu šokovanú tvár ako na teba hľadí s otvorenými ústami. "Ehm..pán profesor.." vysúkaš zo seba. " Môžete mi vysvetliť slečna Millervoá čo tu hľadáte?" spýta sa s prekvapením v tvári. "Ja..som si potrebovala odskočiť na toaletu"odpovieš a hanbíš sa. " Ale toto sú toalety pre učiteľov"odpovie ti Snape a okamžite na neho vypleštíš oči. "Čože???" o chvíľu hľadíš aj ty s otvorenými ústami. "Prepáčte ja som hľadala toaletu a žiadnu dievčenskú som nenašla a tak som vbehla do prvej kde som videla WC..." začneš horlivo vysvetľovať. " To stačí" Snape ťa zastaví. " Toalety pre vás sú na druhom konci chodby" dopovie a pri pohľade na jeho tvár vidíš ako sklopil zrak a díva sa ti niekam na tvoj bok. Potom trochu zčervenie a rozpačito sa pozrie inam. Skloníš sa a pozrieš na svoj bok. Skoro omdlieš hanbou keď vidíš kúsok sukne odkrývajúci ti skoro celý zadok nasúkaný do červeného pásika tvojích nohavičiek. "Nie ...ježiši..." vykríkneš zahanbene a rýchlo si sukňu napravíš, premýšľajúc o tom že keď si sa po toalete obliekala v tom zhone sa ti to muselo prihodiť ako nejaký zákon schválnosti keď pred kabínkou stál Snape. Pozrieš na Snapea ktorý sa na teba podivne rozpačito díva. Nevieš čo povedať a  chvíľu nastane hrobové ticho. Potom sa v okamihu rýchlo otočíš a utečieš preč čo ti nohy stačia.Pre istotu sa vôbec neotáčaš pretože ten jeho pohľad by si už znovu neprežila.Vybehneš cez portrét zo Slizolinskej klubovne a smeruješ do Veľkej siene. Vidíš tam pár známych tvárí samozrejme mladších ako ty, ale sú asi jediní koho tu poznáš a s kým sa môžes rozprávať. " Ahoj Chco" pozdravíš Chco Changovú. " Jenny ahoj, čo tu robíš?" Chco na teba prekvapene hľadí. "Budem tu ešte nejaký čas študovať kvôli univerzite, poslali ma sem kvôli hodinám obrany proti čiernej mágii, elixírom a transfigurácii, ale hlavne kvôli elixírom"odpovieš. "Už si hovorila so Snapeom?"spýta sa Chco. "Áno, bol neobyčajne nevľúdny a arogantný, ako vždy.."odpovieš urazene. "Zabudni na to, alebo mu daj ku dverám mŕtvu krysu ja som to raz urobila"zasmeje sa Chco. "Nepôjdeš dnes s nami do Rockvillu?"spýta sa. " No iste, nemám nič na práci a chcem si užiť ešte dnešok pretože od zajtra si už zábavu neužijem"odpovieš. "Dobre stretneme sa o piatej pred hradom áno?"spýta sa Chco. "Dobre" prikývneš a usmeješ sa s radosťou v hlase z toho že konečne niekam pôjdeš.

Presne o piatej hodine večer sa s ňou stretneš pred hradom a vykročíte do Rockvillu rozprávajúc sa o všetkom čo sa udialo kým si na hrade nebola. Samozrejme že jej porozprávaš o tom aká si šťastná že si na univerzite a dúfaš že ti bude aspoň trochu závidieť aj keď máš zo seba pocit že pri myšlienke na to čo ťa čaká ti nie je čo závidieť. Vkročíte do obchodu s čarodejníckymi knihami a Chco ťa vedie k jednej z vysokých políc. "Túto knihu si chcem kúpiť na elixíry"povie ti. " Hmm magické elixíry a ich jednoduchá príprava" pozrieš na názov. "na čo ti to je ?"spýtaš sa. "Vieš ja som niekde stratila knihu a Snape mi žiadnu z tých svojích nechce požičať a navyše sa mi zhoršili známky a nechcela by som na skúške prepadnúť" odpovie ti Chco. " Prečo ti nepožičia?"vypleštíš oči. "Bože čo mu to urobí? Niekedy som si myslela že je správny ale teraz? Je iba samé...bla bla bla slečna Millerová ..a musíte toto..a musíte tamto.." začneš ho napodobňovať s rukami v bok a Chco sa začne smiať. Máš radosť že ju zabávaš a aby to bolo ešte lepšie vyčaruješ si na hlave parochňu s čiernymi vlasmi po plecia a tvár skrivíš tak ako on. " Slečna Changová tú knihu vám nepožičiam, ešte by ste mi ju obhmatali, nechám si ju pre seba a zamknem si ju do tých mojích plesnivých políc.." pokračuješ hlasom podobným tomu aký ma on. Chco sa smeje a drží sa za brucho až do chvíľe keď zbadáš že ju smiech prešiel a so strachom pozerá niekam za teba. S pobavenou tvárou sa otočíš a hrôzou skamenieš keď za sebou vidíš stáť Snapea s prísnym výrazom. " Bože..."rýchlo si z hlavy zložíš parochňu. "Čo tu robí? To chodí aj to Rockvillu?" zašepkáš na Chco a drgneš do nej aby sa prestala tváriť tak vystrašene. " Tú knihu som jej nepožičal z veľmi dobrého dôvodu slečna Millerová, preto neviem prečo by som mal byť objektom tých vaších drzých posmeškov" odpovie ti prísne a prepaľuje ťa pohľadom. "Ale ja som.." začneš sa vyhovárať. " Vypadnite..." Snape mihne hlavou na Chco aby odišla. "uvidíme sa.." Chco do teba mierne drgne a radšej odíde. " To že ste drzá a nevychovaná som vedel vždy..." prehovorí k tebe. "Ale nevedel som že pcháte ten svoj nos aj do toho čo sa vás netýka a ohovárate ľudí.."pokračuje a tváriš sa urazene. "Ja vás neohováram" odpovieš bojovne. "Tak mám potom asi problémy so sluchom" zavrčí. "Tak asi pretože ja hovorím iba pravdu.."zamrmleš so sklonenou hlavou. "Ja vám dám pravdu...!" zareve a ťahá ťa von z obchodu. " Nechajte ma.." vytrhneš sa. "Teraz nie sme v škole a vy mi nemáte čo rozkazovať!" zvýšiš aj ty hlas. Snape prekvapivo dvihne obočie. "Ale no tak toto.."zašepká. "Veľmi drzá čarodejnica....toto by som od vás nečakal" odpovie a znovu ma ten svoj prísny výraz. "Skúste si domyslieť ako to zhodnotím na naších spoločných hodinách" zlovestne sa uškrnie a máš pocit že sa ti vyhráža. " Ale to snáď....áááááá!" zajačíš keď zbadáš ako k tebe pristúpil jeden z upírodlakov spoza dvora domu a okamžite sa skryješ za Snapea. Ten iba stojí, vystretý ako pravítko a tvorí akúsi bariéru medzi tebou a ním a vidíš ako sa mu zväčšujú nozdry aby ťa ucítil. " Bože..p-p-pán profesor..." prikrčene za ním stojíš. "Zmizni.."odpovie ľadovo Snape smerom k upirodlakovi ktorý na neho zasyči. " Zmizni!" zavrčí Snape a použije na neho kúzlo aby nasilu odišiel. "Ježiši...čo to bolo...?" spýtaš sa vystrašene a oboma rukami ho držíš za hábit na ramenách. "Už ma môžete pustiť, s vašou neuveriteľnou odvahou ktorou ste sa obvykle honosili ste sa za mňa nemali dôvod skrývať.." začne byť uštipačný. "Prepáčte pán profesor..už nebudem drzá" odpovieš. "Čo to bolo?"spýtaš sa a pustíš ho aby sa k tebe otočil tvárou. " Upírodlak"odpovie Snape. "Čo to je ?"spýtaš sa. "Zmes upíra a vlkodlaka, nemôžete to poznať pretože sa o nich ešte len budete učiť" odpovie ti. " V obrane proti čiernej mágii?"spýtaš sa. "Áno "prikývne. " Upírodlak je nový druh tvora, kríženec upíra a vlkodlaka, mení sa pri splne mesiaca na vlka a živí sa ako upír a jeho vzhľad má čosi z oboch"odpovie ti relatívne pokojným hlasom. "To som nevedela..ale bol odporný" zhnusíš sa. "A nebezpečný...je to do neba volajúca hlúposť že ich ministerstvo v uliciach miest neodchytáva"odpovie ti Snape."Ďakujem pán profesor..že ste mi pomohli"odpovieš. "Vďačne.." odpovie ironicky Snape a na tvári má už opäť ten svoj škodoradostný výraz a ty si vieš predstaviť že musel mať náramnú zábavu z toho ako ponižujúco si sa za neho ihneď skryla. "Vráťte sa do hradu"prikáže ti. Neurobíš nič iba prikývneš a radšej kráčaš nazad do Rokfortského hradu.

O polhodinu kráčaš po pozemkoch vnímajúc tmu okolo teba. Zahľadíš sa na čierne jazero neďaleko. Zmeníš svoj smer a kráčaš k nemu. Zastavíš sa a hľadíš na hladinu. Pohľad na odraz mesiaca na zrkadlovej hladine jazera ťa podivne upokojuje, vhodíš do neho kamienok a rozvíriš hladinu. Mykneš sebou keď máš pocit že okolo teba niečo preletelo obrovskou rýchlosťou. Obzeráš sa okolo seba a začína sa ťa zmocňovať strach a panika z temného, tmavého a nepoznaného okolo teba. Odrazu do teba niečo udrie a okamžite spadneš do jazera. Ocitneš sa v mútnej do čierna sfarbenej vode a vidíš ako klesáš na dno hoci sa snažiš plávať. Okamžite ucítiš neznesiteľnú bolesť v stehne za ktoré sa chytíš. Čierna voda sa sfarbí červenou farbou tvojej krvi. Bolestivý podnet ťa naštartuje k tomu aby si v procese sebazáchovy a záchrany života plávala čo najsilnejšie a dostala sa z jazera von. Vynaložíš všetky sily a aj keď ťa neuveriteľne bolí noha nakoniec sa ti z jazera podarí vyplávať a dostať na breh. Ostaneš tam ležať so slzami v očiach a bolestivou grimasou a držíš sa za krvácajúce stehno. Bolesť ktorá ti vyžaruje z miesta asi 15 centimetrov nad kolenom ťa ochromila natoľko že sa nevieš postaviť. "Pomooooc" začneš žalostne kričať a nariekať. Nuž nikto sa neozve, všade je iba tma a ticho. S plačom a prenikavou bolesťou sa otočíš a snažiš sa postaviť na nohy. "Prútik"preblesne ti hlavou. Vyberieš prútik a vyčaruješ štyroch väčších škriatkov ktorí na teba pozerajú. "Pomôžte mi" ozveš sa k nim s plačom a ruku si držíš na krvácajúcom stehne kde spozoruješ ako je látka tvojho hábitu na ňom pretrhnutá.Škriatkovia ti pomôžu postaviť sa a odvedú ťa do hradu. "Madam Pomfreyová.."napadne ťa ako prvé keď hľadíš na sfialovelé miesto na stehne a krvácajúcu ranu uprostred. Zatmie sa ti pred očami a pocítiš že stále viac prestávaš cítiť svoju nohu. "profesor Snape.." pomyslíš si a okamžite ti napadne že iba on ti môže pomôcť. "Nech tam je..."zašepkáš a z očí sa ti valia slzy. Bolestivo dokráčaš až k jeho pracovni a zaklopeš dúfajúc že on sa medzitým už vrátil na hrad. Dvere sa otvoria a stojí v nich Snape s kyslým výrazom. Okamžite sa mu výraz zmení na ustráchaný keď ťa zbadá. "Pomôžte mi..."plačeš a držíš sa za stehno. Celá sa trasieš. Okamžite sa ťa ujme a pomôže ti na gauč. "Čo sa Vám to stalo slečna Millerová?"šokovane na teba pozerá a aj na tvoje stehno. "Spadla som do jazera..."plačeš. "Ako sa vám to podarilo? A čo ste do frasa robili pri jazere? Vy neviete že tam nemáte chodíť?"okamžite ťa zahrnie výčitkami. "Niekto ma tam hodil..." odpovieš a znovu sa ti zatmie pred očami. "Niečo ma asi.."nedopovieš a zložíš sa na gauč úplne paralyzovaná. Snape sa k tebe skloní a ucítiš jeho ľadové ruky na svojom stehne. Potom ucítiš prudké trhnutie a zahmlene vidíš ako ti tam doširoka roztrhol nohavice od hábitu a díva sa na sfialovelé miesto s ranou. "Slečna Millerová, ostaňte pri vedomí" jemne ťa plesne po tvári. "Videli ste čo vás v jazere uhryzlo?"pýta sa a začne si čosi pripravovať. "Neviem..malo to plutvu" odpovieš tichým hláskom. "Každý v tom jazere má plutvy" odpovie ti a mračí sa na teba. "Podľa toho ako to vyzerá si dovolím tipnúť že vás pohrýzol jedovatý Štvorzubec"odpovie a znovu ti jemne plesne po líci aby si bola pri vedomí. "Au"zašepkáš a prejdeš si trasľavou rukou po líci. "Bolí to urobte niečo...prosím.." plačeš. " Necítím si nohy..."začneš panikáriť. "To je normálne len ležte"odpovie a vezme akúsi nádobu s fialovým vláknitým slizom. Vopchá do nádoby dve prsty a prejde ti nimi krížom cez tvoju dlaň zanechávajúc na nej stopu fialového slizu. To isté urobí aj na druhej tvojej dlani. "Odpusť...ale musím to urobiť..."zašepká a aj keď pomaly strácaš vedomie okamžite ťa napadne myšlienka o tom prečo ti odrazu tyká. Zacítiš ako ti rozopína gombíky na hrudi a okamžite na to ako ti na hruď položil dve prsty so studeným slizom pohybujúc nimi do akéhosi znaku. "Čo to robíte..."zašepkáš a stratíš vedomie.

Preberieš sa zhruba o hodinu neskôr. Otvoríš oči a ocitneš sa v akejsi posteli, v izbe so starým nábytkom a prenikavou omamnou vôňou po bylinách. Otočíš hlavu a zbadáš Snapea. "Kde to som?"spýtaš sa stále ešte málo hybnými perami. "Ste v mojej izbe...nevedel som kde je tá vaša preto som vás doniesol sem..."odpovie ti postaví sa a začne niečo hľadať. Pozrieš na seba a okamžite sa ti silnejšie rozbúcha srdce keď zbadáš že si nahá iba prekrytá bielou prikrývkou. Že dokonca ležíš v jeho veľkej posteli. Napadne ťa že už videl tvoju nahotu a začneš sa cítiť príšerne hanblivo, trápne a zle. Snape sa vráti a hlbokú, teraz už nekrvácajúcu ranu ti niečim prekryje. "Kde mám šaty?"spýtaš sa a stále ešte cítiš ako ti bodavá bolesť vyžaruje až do brucha. " Musel som vám ich vyzliecť, hlavne váš hábit, mali ste problémy s dýchaním a potreboval som sa dostať k vášmu srdcu"odpovie ti prekvapivo odmerane ako keby si tam ani neležala polonahá. Pozrieš si na stred hrude na fialový sliz v tvare prečiarknutého kruhu. Odrazu si pripadáš zle keď si pred ním takto vystavená,odovzdaná, odkázaná na jeho pomoc, na to že musíš tolerovať fakt že kedykoľvek ťa môže odkryť a dívať sa na tvoje telo. Začneš ticho plakať. "Neplačte nie je to až také zlé.."ozve sa k tebe zatiaľ čo cítiš jeho prsty ako niečo robia na tvojom stehne. Napadne ťa prečo ti už opäť vyká. "Pomôžte mi už tú bolesť nevydržím.."chytíš sa za hlavu. "Pomôžem...po tomto sa budeš cítiť krásne.."zašepká ti do ucha a vleje ti do úst ružovú sladkú tekutinu. "Prehltni to.."pozerá na teba. Zťažka to prehltneš a dúfaš že to bolesť odstráni. Zavrieš oči. " Ten čo ťa pohrýzol ťa otrávil..vodní ľudia sú veľmi jedovaté tvory" počuješ jeho chlácholivý hlas. "Preto ti je zle, otravu som podchytil a zmiernil, máš šťastie že si prišla včas...o pár minút neskôr a už by som ti nemohol pomôcť" šepká. "Ďakujem.."zašepkáš. O pár minút začneš cítiť ako sa neznesiteľná bolesť stráca a ako sa v tvojom tele rozlieha neuveriteľný pokoj a potešenie. "Ach...to je krásne..."slastne vzdychneš nad pocitom ktorý ti elixír navodil. Otvoríš oči a omámene sa dívaš na Snapea. " Severus...."oslovíš ho jeho menom. "To....to je nádherné..."šepkáš a na tvári sa ti zjaví omámený úsmev. Okolo Snapea zbadáš zmes rôznych farieb, hviezdičky, srdiečka a niekoľko malých drakov ktorí sa ti prihovárajú. Natiahneš ruku a snažíš sa ich chytiť. "Nie...nehýb sa Jenifer"ozve sa opäť Snape a vráti ti ruku nazad k telu na posteľ. "Vidíte tých drakov? Oni sa ku mne prihovárajú..."smeješ sa. "Je to krásne..."opakuješ stále dookola vychutnávajúc si slastný pocit ktorý ťa zalial hneď ako elixír zaúčinkoval. Ako nejaká droga ktorá ťa zbavila bolesti a prinútila tvoje telo opäť sa smiať. "Páči sa mi keď ma voláte Jenifer"pozrieš na Snapea a zdá sa ti že má akúsi inú tvár, nie tak chladnú ako obvykle, skôr skúmavú a študujúcu. "Vy ste ma videli nahú..."odpovieš zahanbene aj keď si si to chcela nechať pre seba že ti to vadí. "Bolo to nevyhnutné...nie si prvá ktorú som videl nahú tak buď pokojná"odpovie ti jeho hlas. "Ste veľmi zaujímavý človek..."zašepkáš."Lež Jenifer, nehýb sa.."napomenie ťa a obviaže ti nohu. Napadne ťa, že by si sa možno mala opýtať prečo ťa tak odrazu volá menom a dokonca ti tyká. Sama vieš že Snape je človek ktorý si od každého udržiava odstup a vždy dodržiava pravidlá slušného správania. "Čo ste to na mňa nakreslili?"spýtaš sa a pozeráš sa na čudné znamenie na hrudi. "To je proti tej otrave"povie ti jednoducho." Pomôže to aby si sa z toho dostala"odpovie a chytí ti čelo. Čo je?"spýtaš sa a hľadíš na to. " V tej vode si dostala rozsiahlu infekciu.."drží ti horúce čelo. " Prečo sa o mňa tak staráte?"spýtaš sa nevnímajúc čo povedal. "Mám ťa nechať zomrieť?"spýta sa ťa so svojim typickým odmeraným výrazom. "Nie ale...človek by si to o vás nepomyslel..."zašepkáš. "Nie je to prvýkrát čo sa pokúšam odstrániť tvoju bolesť"odpovie tichým hlasom. Okamžite si spomenieš ako ťa nechal James Fimbrey a ako si plakala na schodoch keď prišiel Snape a uchlácholil ťa aby si neplakala, tam prvýkrát ukázal inú tvár. Odlišnú od tej svojej všednej. "Bolo to už tak dávno" pozrieš na jeho tvár ktorá sa odvtedy tak veľmi zmenila, možno opeknela, stala sa mladšou, akousi menej zachmúrenou. " Presne pred štyrmi rokmi"odpovie Snape a zarazí ťa keď si uvedomíš že si o tom iba premýšľala no aj tak vie o čom hovoríš. "Bola som veľmi mladá a hlúpa.."zašepkáš s akýmsi previnilým výrazom. " Teraz si už dospelá a tak ťa aj vnímam aj keď si stále mojou študentkou..."povie ti a upiera na teba svoje čierne oči. "Chcete mi tým niečo naznačiť?"trochu sa podvihneš. " Nie.."zašepká a sklopí svoj pohľad. Postaví sa a odíde od postele k stolu v izbe. "Ale áno, chceli ste mi niečo naznačiť"pomaly a bolestivo sa z postele dvihneš a držiac si na prsiach prikrývku k nemu kráčaš. " Nie nechcel..."otočí sa na teba. " Vráť sa tam.."prikáže ti s odrazu neobvykle prísnym výrazom a pozrie na posteľ. Všimneš si ako si ťa očami prebehol a ako sa na teba díva. Previnilo,nervózne,uhrančivo s falošnou odmeranosťou ktorou zakrýva hlbší dôvod svojho podivného správania voči tebe. Vrátiš sa na posteľ. "Čo so mnou bude ?"spýtaš sa. "Budeš sem chodiť pre elixíry ktoré ťa jedu zbavia postupne, potrvá to asi dva dni"odpovie. "Som chorá pán profesor?"spýtaš sa. " Nie, máš iba nemoc ktorá môže spôsobiť...že budeš chorá..."povie ti tajomne a uhýba pohľadom.

Ráno sa zobudíš v izbe vo svojej posteli a cítiš sa prekvapivo dobre. "Hmm takže zrejme už vie kde mám izbu"pozrieš sa na svoju prázdnu izbu. Zhodíš zo seba bielu prikrývku a pomaly sa oblečieš cítiac ešte jemnú bolesť v nohe. Len čo si oblečená pri pohľade na hodiny vidíš že si Snapeovu hodinu o ôsmej ráno nestihla. Vykročíš z izby a smeruješ do podzemia. Nazerajúc do učebne elixírov ho vidíš učiť. "Včera to bol zaujímavý večer, opäť bol iný ako obvykle..." pomyslíš si hľadiac na neho. Trochu sa zháčiš keď zbadáš že ťa zaregistroval a nepríjemne sa na teba zamračil aby si mu nenazerala do triedy keď učí. Po chvíli skončí a tak len nemo čakáš kým výjde von. Len čo vyšiel, pozrel na teba odmeraným výrazom a smeroval do svojej pracovne ani sa nezastavil. "Pán profesor..." zakričíš za ním a smeruješ do jeho pracovne. "Slečna Millerová teraz na vás nemám čas, to čo vás bolí mi poviete neskôr..."odpovie ti len čo prídeš."Takže už nie som Jenifer..."pomyslíš si. "Nechcem vás otravovať pane, ja len..nie som si istá čo si mám myslieť o včerajšom večeri" povieš mu. "Čo si o tom chcete myslieť? Ste živá, radujte sa.."povie ti. "Prečo ste mi pomohli vy a neodiesli ma na ošetrovňu?"spýtaš sa. "Toto vy predsa robiť nemusíte to je práca Madam Pomfreyovej.."povieš a pristúpiš k jeho stolu kde sa posadil. "Máte pravdu, nabudúce až mi zaklopete na dvere so smrťou na jazyku budeme čakať na to kým sa Madam Pomfreyová zobudí.."odpovie ti ironicky. "Prepáčte..len na prekvapil váš prístup.."pokračuješ. "Nebol zlý ani nefér, skôr veľmi nežný .. iný ako ste...vy..."dodáš pomaly."Svoje dôvody si nechávam pre seba, skôr by vás malo trápiť že som vás videl bez šiat, toľkú červeň vo vašej tvári som nikdy predtým nevidel...a chcel som ju vidieť.." povie ti so zvláštnym pohľadom v očiach."Chceli ste ma vidieť..." povieš mu a chvíľu premýšľaš o tom či to všetko nebola len ilúzia ktorú spôsobil v tvojej hlave aby sa mohol dívať na tvoje nahé telo. Snape mlčí a stále sa na teba díva so študujúcim výrazom. "Uvidíme sa poobede v učebni.." šepne ti e jemne podvihne kútik. Odrazu máš z neho pocit že sa s tebou hrá ako mačka s myšou a nevieš čo z toho všetkého čo si prežila bolo reálne. "Nemusíš pochybovať Jenifer, včera večer som ti nijako neublížil.." Snape pokrúti hlavou čítajúc tvoje pochybovačné myšlienky. Bolo to reálne?"spýtaš sa ho. "Bolo to to, čo si chcela...ležať v mojej posteli, byť nahá..aby som ťa videl.." povie ti. Pootvoríš na neho oči a trochu sa zahanbíš pripúšťajúc že ťa priťahoval aj vtedy keď bol na teba zlý a to že si ostávala po škole si mala dopredu naplánované aby si s ním mohla ostať sama. "Bože môj, vy my čítate myšlienky.." tvár si prekryješ rukami. "Videl som ich už včera keď si prišla, na to ako si sa na mňa pozerala a čo si si myslela, len som vyhovel tvojím predstavám, tak ako to mám podľa mravných hraníc ešte dovolené....počestne Jenifer.."povie ti. Zložíš si ruky z tváre. "Áno pane..." šepneš. "Uvidíme sa podvečer slečna Millerová.." povie ti odrazu sa opäť správajúc ako učiteľ. " Áno pane.." hypnoticky na neho pozrieš, kusneš si do pery a vykráčaš von, premýšľajúc o tom aký bude tento večer keď videl tvoje myšlienky o ňom.